Vývoj

Farský kostol v Hronskom Beňadiku  

Napriek finančným ťažkostiam, ktoré na kláštor doliehali počas 14. a 15. storočia, sa v tomto období uskutočnila rozsiahla prestavba kostola aj kláštorných budov v gotickom slohu. Jej výsledkom je trojloďový kostol s troma samostatnými, oddelenými presbytériami a s halovým usporiadaním ostatného priestoru. Vstupuje sa doňho veľmi pôsobivým portálom zo západnej strany (v stredoveku bývali kostoly orientované tak, že presbytérium bolo na východnej strane). Tento hlboko špaletovaný portál je bohato zdobený rastlinnými motívmi a novšími sochami svätcov pod baldachýnmi.             

Aj vo vnútri kostola môžeme dodnes obdivovať vynikajúcu kamenársku prácu. Vo výzdobe prevládajú rastlinné ornamenty, ale nájdeme tu aj figurálne pásy, na ktorých sú zobrazení kláštorní bratia v mníšskych rúchach, zhromaždení okolo Krista, biskupov a pisára s knihou. Pozoruhodná je aj freska, zobrazujúca legendu o svätom Jurajovi.           

O túto prestavbu sa do veľkej miery zaslúžil kráľ Ľudovít, a preto zdobí hlavný svorník na konci stredného presbytéria jeho anjouovský znak. Stavba kostola a kláštora však bola dokončená až 53 rokov po smrti tohto kráľa, teda roku 1435. Tunajší benediktíni sa však z novej stavby dlho netešili. V krátkom období ani nie troch desaťročí bol kláštor až trikrát vypálený. Roku 1462 sa začalo s jeho obnovou a po ďalších vyše 20 rokoch, 11. júla 1483 sa dočkal posvätenia. V tom čase získal kláštor od kráľa Mateja Korvína drahocenný dar - relikviu Kristovej krvi, ktorá je tu uctievaná a uchovávaná dodnes v samostatnej kaplnke. Relikviu predstavuje časť plátna šatky, ktorou Veronika utrela Ježišovu tvár pri krížovej ceste.