Historia

Kláštor Hronovce – Čajakovo  

Autor: PhDr. Bibiana Pomfyová, PhD. 

Dejiny a okolnosti založenia kláštora v Čajakove nie sú známe. Je však pozoruhodné, že vznikol len 9 km od iného kláštora – premonštrátskeho konventu v Bíni s dodnes zachovaným kláštorným kostolom (založeným pred rokom 1217). Existencia opátstva v Čajakove je v písomných prameňoch prvý krát nepriamo doložená v jednej listine, napísanej v roku 1255 alebo 1256, v ktorej je zmienka o opátovi zo Serafína (abbatis de Serefful). V roku 1264 sa spomína priamo kláštor Serafína (monasterium de Serephel). Pomenovanie Serefful, Serephel sa pravdepodobne vzťahuje na meno zakladateľa kláštora – bližšie neznámeho Serafína, snáď z rodu Kačičovcov. Patrocínium sv. Spasiteľa je doložené v roku 1350.

Dobové písomné pramene nám o kláštore prezrádzajú pomerne málo. Napríklad jedna listina z roku 1320 označuje mníchov Fridricha a Ulricha za benediktínov. Je to dôležitá zmienka, pretože potvrdzuje, že kláštor v Čajakove patril k benediktínskej reholi. V roku 1332 opát Mikuláš zaplatil vyberačom desiatkov pre pápežskú stolicu pol marky.  Neveľká suma naznačuje, že kláštor nepatril medzi bohaté inštitúcie. V roku 1355 zastupoval tunajší opát benediktínske mníšky z neďalekého Ostrihomu. Na začiatku 16. storočia prežívalo opátstvo v Čajakove (Lekýri), tak ako mnohé iné kláštory v tej dobe, úpadok. Keď v roku 1508 prišli na kontrolu vizitátori, našli kláštor takmer opustený. Žil v ňom už len starý a zadlžený opát a i ten si prial kláštor opustiť, pretože sa oň pod ťarchou staroby nevládal starať. Podľa svedectva vizitátorov bol kláštor úplne zanedbaný a každým dňom sa menil na ruiny. Vizitátorom sa síce podarilo opáta presvedčiť, aby zotrval na svojom mieste, kláštor však i tak zakrátko zanikol. Titul opátstva sa istý čas ešte udržal, no mnísi sa sem už nevrátili. Kostol dostali do správy svetskí kňazi.  

Z kláštorných budov sa dodnes čiastočne zachoval len kostol. V čase prvej zmienky o kláštore (1255/1256) pravdepodobne už existoval. Jeho výstavba sa predpokladá v priebehu prvej polovice 13. storočia – v dobe kráľa Ondreja II. (1205 – 1235), resp. medzi rokmi 1220 až 1240.